Nemáš rodinu? My ti budeme rodinou

Autor: Dominika Sakmárová | 11.11.2013 o 7:24 | Karma článku: 19,23 | Prečítané:  15870x

„ Prosím vás, a kedy sú návštevné hodiny?"  To bola prvá vec, ktorú som zisťovala. Bála som sa zostať sama.  Sestrička sa ale vytrvalo tvárila, že mi nerozumie, krútila hlavou, akože nevie, čo mám na mysli. „Myslím, kedy ma môžu prísť navštíviť kamaráti," objasnila som. Dívala sa na mňa, akoby som prišla z inej planéty. „Šak kedy chcú, samozrejme."

Samozrejme. Takže návštevné hodiny neexistujú. Dvere nemocnice sú otvorené vo dne - v noci, a v každej izbe je jedna posteľ navyše, pre návštevníkov, ak by sa náhodou rozhodli zostať do rána. Nikto by nemal byť v nemocnici sám, vraveli tetušky, s ktorými som zdieľala izbu. To je to najhoršie, čo sa môže človeku prihodiť.

Nikdy som v izbe nenarátala menej než sedem ľudí. Babičky, ujovia, sesternice a najrôznejší kamaráti a známi si vzájomne podávali kľučku od rána do večera.

Keď ma prvýkrát uvidela jedna z babičiek, zalomila rukami. „Chúďatko dievča, v cudzej krajine a bez rodiny! Také nešťastie!"

A tak sa celé príbuzenstvo jednomyseľne zhodlo na tom, že keď nemám rodinu, oni mi budú rodinu zastupovať. Obskakovali ma, rozveseľovali, naprávali vankúše a prikrývky, prihovárali sa mi nárečím, ktorému som sotva rozumela. Ale skutočne som sa cítila ako medzi svojimi.

Všetko spolu vzájomne súvisí. Nemocnica napríklad nezaisťuje stravu. A práve preto je tu rodina, ktorá vybehne vonku do reštaurácie, a prinesie, čo treba. Obyčajne celé príbuzenstvo objednalo hojnú večeru, a hostili sme sa hoci aj tri hodiny.  Teda, oni sa hostili, na krevetách a rybách a sladkých zemiakoch; M. chrúmal kuracie krídelká, a ja som ho prosila, aby ma nechal z každého jedla aspoň ovoňať. A tak som voňala, a predstavovala som si, že tiež jem spolu s ostatnými, a všetci sa na mne smiali.

M. mi odvtedy nosil ruže, snehobiele a červené, vždy nové, čerstvo rozvité, aby som mala čo voňať. Celá izba mi ich závidela. Babičky sa pýtali, či je M. môj brat, že sa tak o mňa stará. Rozosmiala som sa tak, až sa mi znova otvorili jazvy.

*

Tak to bolo. Ocitla som sa v úplne obyčajnej nemocnici pre Číňanov, s úplne obyčajnými ľuďmi, bez akejkoľvek VIP starostlivosti. Skoro nikto nevie po anglicky viac než pozdraviť.

V izbe sme štyri. Dve usmievavé tetušky, jedno mladé dievča a ja.
No dobre, možno až také obyčajné to nie je. Mňa každé ráno čakali správy z poisťovne, ako sa cítim, ako prebieha liečba, či je všetko v poriadku, či pre mňa môžu niečo urobiť.

A keď sa na nás každé ráno prišiel podívať doktor, zvolal okolo mňa všetkých prítomných príbuzných, babičky, tetušky a bratrancov, aby sa pozreli na moje jazvy, aká je to majstrovsky odvedená práca. A všetci híkali a chceli sa ma chytiť, a chválili doktora, ako pekne to urobil, skoro neviditeľne.

Dievča z vedľajšej postele má jazvu cez polovicu brucha, pretože to bolo najviac, čo si jej rodina mohla dovoliť. Všetci k nej boli rovnako milí a rovnako srdeční. Ale keď sme každé ráno dostali presný zoznam podávaných liekov, spolu s ich cenami, jej mama ho vždy ustarostene kontrolovala a dookola prepočítavala výslednú sumu.

„Musíš mať vždy na pamäti jednu vec," vysvetľovala mi ticho. „Nech premýšľaš o čomkoľvek - o politike, o bývaní, o poistení. V Číne je priveľa ľudí. Tým sa riadi všetko. Základné poistenie nestojí za veľa, a to súkromné je pre nás priveľmi drahé. Na všetko treba peniaze. Aspoň že bývame v meste, kde sú kvalitnejšie nemocnice. Keby sme bývali na dedine..."

„ Nemáš peniaze, máš jazvy," pokrčilo plecami dievča.

„ Vy sa iste v Európe máte lepšie," zhodli sa všetci prítomní.
M. chcel niečo povedať, ale stisla som mu ruku, aby mlčal. On pozná len súkromné kliniky, len VIP oddelenia. Stojí to námahu, vysvetľovať, že Európa by pre neho vyzerala inak, ak by sa narodil v inej rodine.

„ Naše nemocnice nie sú také veselé," usmiala som sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?