Pozdravy z operačného stola

Autor: Dominika Sakmárová | 4.11.2013 o 7:46 | (upravené 4.11.2013 o 7:51) Karma článku: 17,10 | Prečítané:  24969x

Prvý dojem z čínskej nemocnice: Ľudia. Všade samí ľudia. Chodby a čakárne boli preplnené do posledného miesta. Avšak i napriek tomu som mala pocit, že všetko funguje. Na vyšetrenia sa nikde dlho nečakalo. Ak aj áno, ľudia boli k sebe milí, usmievaví, trpezliví.  Pacienti medzi sebou živo konverzovali, sestričky sa usmievali, vysvetľovali a pomáhali, kde sa dalo. Všetko bolo akési bezstarostné a pozitívne. Keby som sa nezvíjala v bolestiach, tak by som aj zabudla, že som v nemocnici.

Ale predovšetkým, je to Čína. Niektoré veci museli byť nepochopiteľné už z princípu.

„ Nemám si vyzliecť aspoň kabát?" pýtala som sa zmätene, keď ma ťahali na röntgen. Nie, mávali rukou, to sú zbytočnosti, netreba. Hlavne, aby všetko prebiehalo rýchlo, aby nikto zbytočne nečakal. Snímku z toho dňa som si odložila na pamiatku - úžasná zbierka kovových gombíkov, zipsov, háčikov, kľúčov a mincí vo vreckách. Pre lekárov musela mať veľkú výpovednú hodnotu.

Čakalo ma jedno vyšetrenie za druhým, a bola som taká slabá, že F. ma musel celý čas podopierať. F. bol oficiálne mojím prekladateľom.  Teda, teoreticky ním mal byť. Len čo sme sa stretli, až po troch vetách som si uvedomila, že hovorí po anglicky, nie po čínsky. Tak som mu taktne naznačila, že možno prekladanie ani nebude potrebné. A tak celá jeho práca spočívala v tom, že zložité medicínske výrazy mi prekladal z odbornej čínštiny do jednoduchšej čínštiny. Ale chudák F. bol aj tak celý nesvoj. Pri akomkoľvek vyšetrení, kde som musela ukázať čo i len centimeter obnaženej kože na zápästí, červenal sa a odvracal hlavu: „Som ženatý," mrmlal na ospravedlnenie. „Prepáč mi, že tu musím byť. Ale nemusíš sa hanbiť, som ženatý. Nič som nevidel. Nikdy by som..."

„ F., ukľudni sa," šepkala som vyčerpane. „To ja tu mám robiť paniku, nie ty."

 

A potom lekár prehlásil, že bude potrebná operácia.

„Operácia?" V horúčke som nebola schopná rozmýšľať. Vnímala som len každé druhé slovo. Pamätám sa, ako som zmätene vytiahla slovník, a kontrolovala, či som naozaj správne rozumela. Vtedy som začala robiť paniku.

A potom som zrazu ležala na operačnom stole. Všetko bolo neobyčajne pokojné. Doktori si potichu hmkali pesničky a žartovali medzi sebou. Nikto sa s anestéziou neponáhľal. Do miestnosti vstúpila sestrička, a keď uvidela cudzinku, až tak nadskočila od prekvapenia, a skoro pustila sadu skalpelov z rúk. To mi na odvahe nepridalo.

„ Pán doktor, prosím, nenechajte ma zomrieť v Číne,"  mala som slzy na krajíčku. Doktor sa tváril veselo. Teda, ústa mal zakryté rúškom, ale oči sa mu smiali. 
„ Neboj sa, slečna. Všetko dobre dopadne. Nielenže to prežiješ, ale ešte aj zostaneš krásna."

Krása-nekrása, jediné, čím som sa utešovala, bol fakt, že ako cudzinku by ma hádam umrieť nenechali. To by bola pre čínsku nemocnicu dosť veľká hanba. Aspoň tak som dúfala.

Chcela som ešte povedať niečo zásadného charakteru, ak by to náhodou boli moje posledné slová v živote. Ale to už mi v žilách prúdilo anestetikum, a ja som sa z nejakého dôvodu musela smiať. Zavreli sa mi oči, ja som sa stále smiala, a moja posledná myšlienka bola, že si robím strašnú hanbu. Domi, smiať sa na operačnom stole, to je strašne nepatričné. Čo by na to povedali rodičia....

A potom bola tma.

*

M. a F. sa vraj odo mňa celý čas nepohli. Veľmi si na to nespomínam. Keď som sa prebudila, M. škodoradostne poznamenal, že vyzerám hrozne, so všetkými tými hadičkami a infúziami, čo zo mňa trčia.

Do izby sa prirútil doktor: „ Hrozne? Ale kdeže," odporoval. „ Dali sme si obzvlášť záležať! Zostane taká pekná, ako doteraz. Chcete vidieť, akú dobrú prácu sme odviedli? Aha, pozrite," nečakal na odpoveď, a začal mi odkrúcať z rán obväzy. Obaja chlapi stojaci pri posteli postupne zbledli a zozeleneli. Ja som bola jediná, kto mal záujem vidieť detaily, ale sotva som vládala zdvihnúť hlavu.

„ To nič, to nič," smial sa doktor. „Mám to všetko natočené na videu. Chcete sa pozrieť?"

„ Áno," odvetila som okamžite. „ Nie," prehlásili jednohlasne M. a F.

 

Nakoniec sme sa pozerali. Bolo to najpodivnejšie filmové popoludnie, aké som kedy zažila. Bola som uvelebená na gauči v doktorovej pracovni, kam ma priniesli, a M. celý bledý sedel vedľa mňa. Netváril sa nadšene, ale potrebovala som niekoho, kto by mi držal fľaštičky s infúziou, tak musel ísť. Väčšinu času dôkladne sledoval žalúzie, a starostlivo sa vyhýbal pohľadu na obrazovku. Zato my s doktorom sme si to užívali. Vychvaľoval sa, aká môžem byť šťastná, že ma operovali práve v Číne a práve v tomto meste. Vysvetľoval, aké supermoderné metódy tu používajú, vraj postupujú spôsobom, ktorý nie je bežný ani na Západe. Oči mu len tak žiarili pýchou a radosťou z odvedenej práce. To už ani M. neodolal, a podchvíľou pokukoval po obrazovke, kde sa skveli moje vnútornosti v celej svojej kráse.
„ Tuším ste ma presvedčili," prehlásil napokon. „ Ak by sa mi niečo také prihodilo, nechám sa prísť operovať do Číny."

„ Ďakujem vám, pán doktor," vďačne som sa usmievala. „ Napíšem o vás blog, uvidíte," smiala som sa, a doktor mi stále dokola ďakoval a jemne sa ukláňal, vraj aká je to pre neho pocta.
Keď ma niesli späť na izbu, vykračoval vedľa mňa hrdo ako páv. Bola som jeho umeleckým dielom.


A tak odteraz prekladám každý článok nielen do angličtiny, ale aj do čínštiny. To aby si aj pán doktor mohol prečítať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?