Tu dobre.

Autor: Dominika Sakmárová | 13.3.2013 o 8:58 | Karma článku: 19,46 | Prečítané:  24673x

Poriadne som nespala už od... ani nepamätám kedy. Ukázalo sa, že na taiwanských kamarátov na Slovensku treba dávať ešte väčší pozor než na päťročné deti. Ani za svet som ich nesmela spustiť z dohľadu. Stačilo, že som sa na minútu otočila, a už boli vybité poistky. Alebo začal horieť fén. Alebo bola vytopená kúpeľňa - a to nie raz, ale hneď dvakrát.

Vytopená kúpeľňa bola preto, lebo A. automaticky predpokladala, " že niekde v strede podlahy je odtok, ako na Taiwane, takže môžem špliechať vodu všade okolo seba."

Chytala som sa za hlavu. " Myslíš, že by sme tu v takom prípade mali koberce a drevený nábytok?"

" No, zdalo sa mi to trocha zvláštne," priznala.

Potom nečudo, že som sa bála oka zažmúriť. Každé ráno som utekala do vedľajšej izby skontrolovať prípadné škody napáchané cez noc.

Čakala som nejakú strašnú katastrofu... ale namiesto toho som našla len W., ako sa tichučko učí naspamäť slovenské frázy napísané na papieri. Čo je toto? Toto je nôž. Tam je vidlička.

" Och, dúfam, že som ťa nezobudil hlukom," strhol sa.

" Ako dlho si už hore?" žasla som.

" Asi dve hodiny. Nesmiem márniť čas. Chcel som dobehnúť učenie slovenčiny. A stihol som aj toto," podával mi obrázok. Bola na ňom nakreslená krajinka - kompletný pohľad z okna izby, do každého detailu.

Nevychádzala som z úžasu.

„ Ako je to možné, že máte všade tak veľa okien? A ako to, že zo všetkých je taký krásny výhľad?"

(Spomenula som si na svoju izbu na Taiwane. V okne bolo mliečne sklo. V celej budove to tak bolo. Nikto sa nechcel pozerať von, lebo jediné, čo bolo za oknami, boli mreže. A za mrežami ďalšie sivé domy, motanica káblov okolo pouličných lámp, a preplnené cesty. Ak som niekedy otvorila okno, niekto ho hneď pohotovo zavrel. A. doma vo svojej izbe nemala okno vôbec, a ani trocha jej to nevadilo. Ja som sa ale cítila ako v hrobke. Až vtedy si človek uvedomí, koľko toho doma má. )

Jedného dňa ma z tvrdého spánku prebudil ohromný hluk, keď sa A. prirútila do mojej izby s krikom:
„ Čo to je? Čo sa deje? Nejaký poplach?"

Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala. Za oknom miestny rozhlas bodro vyhrával najväčšie Jadrankine hity. Nuž, chápala som, že pre niekoho aj toto môže znamenať poplach.

„ Nie, A., to len rozhlas oznamuje najdôležitejšie udalosti. Dôležité udalosti, to je akože na námestí niekto predáva zeleninu a tak."

„ A nie je to trocha... zložité na počúvanie?" Na vysvetlenie, na čínštine je krásne to, že človek nepovie priamo - je to otrasné a nedá sa to počúvať. Namiesto toho sa používa taktne znejúca fráza, že niečo je zložité na počúvanie / pohľad, ťažko sa to počúva, ťažko sa na to pozerá. „ Ale aj tak si to musím ísť nahrať. Toto mi doma neuveria."

A tak A. natočila a odfotila burácajúci rozhlas zo všetkých uhlov, a ku koncu pesničky si už hmkala melódiu, tak asi to až také zložité na počúvanie nebolo. Len čo dohrali posledné tóny, hneď ma ťahala do mesta, aby sa na ten zeleninový trh pozrela. Nič nedala na moje námietky, že to nie je žiaden trh, iba jeden stánok tak s piatimi druhmi zeleniny. Aj ten si musela dôkladne odfotiť, a okoloidúci pobavene fotili ju.
„ A čo budeme robiť po trhu? Bude ešte hrať rozhlas? Čo sa ešte v meste deje? Bude nejaká akcia? Napíšeš pre nás ďalšie lekcie slovenčiny?" rapotali okolo mňa Taiwanci jeden cez druhého. Každý deň, v jednom kuse.

U nás sa ale zásadne nikdy nič nedeje. Tak som ich aspoň vzala do jedinej kaviarne, ktorú máme, s nádejou,  že aspoň chvíľu obsedia na mieste. Objednali sme si čokoládu a kávu so šľahačkou. Vstala som, že si odložím kabátik na vešiak, ale len čo som sa vrátila, všetky poháre okrem môjho boli prázdne.

„ To čo má byť?" vyvaľovala som oči. „ Viete, tá čokoláda sa zvykne piť... no, pomalšie. Chápete, máte si ju užívať."

„ Však ja som si ju veľmi užila," zahlásila A. „ Ideme?"

 

Ku koncu dňa som nevládala ani chodiť. Keď sme sa vracali domov, len som tak za sebou vliekla nohy. Rodičia práve prišli z práce a sedeli na terase, popíjajúc kávu. Privítali nás so škodoradostným úškrnom (v zmysle čo si si vymyslela, to máš).

Taiwanci sa čudovali, že ľudia sú doma z práce ešte pred zotmením. A ešte k tomu len tak sedia a pijú kávu tak strašne dlho.

Vysvetľovala som, že ľudia si len tak užívajú peknú chvíľu.  „ Domáce práce predsa trocha počkajú. Kam sa ponáhľať?"

Tak sme sedeli, slniečko ako-tak hrialo, a kamaráti veselo a tvrdohlavo lámali naučené slovenské slovíčka, lebo sa pokúšali rodičom popísať, čo mali na mysli. Pekne. Dobre. Tu dobre.

„ Ja už to tuším začínam chápať," vyhlásila nakoniec A. „ To preto máte na domoch tak veľa okien, lebo všade naokolo je tak krásne. To sa vám potom ľahko užíva."

A tak sme si užívali, lebo bolo krásne.

A potom začal znova hrať rozhlas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?