Súdruh Mao a prázdny chlp

Autor: Dominika Sakmárová | 9.5.2012 o 8:08 | (upravené 9.5.2012 o 8:14) Karma článku: 22,63 | Prečítané:  11540x

To už muselo byť dávno, keď celá tá záležitosť s Čínou vo mne prepukla. Mohla som mať asi trinásť rokov, verneovky mi už dávno nestačili, a tak som nadšene sedela nad elfským písmom v Pánovi Prsteňov.  Ďalšou voľbou mohla byť už iba čínština.

Samozrejme že si vymýšľam. Teda, elfské písmo som poznala spamäti, ale o čínštine som vtedy ani len nesnívala. Ale musela som si vymyslieť nejaký dôvod. Už sa ma totiž desiatky, možno i stovky ľudí pýtali na dôvod, prečo som sa tak rozhodla. Nadšene čakali nejakú vznešenú odpoveď, akože ma osvietila neznáma sila  a povedala mi, že čínska kultúra bude mojím osudom. To nie je pravda. Nič ma neosvietilo. Čajový obrad aj feng-šuei mi boli srdečne ukradnuté, rovnako ako bojové umenia a lampióny šťastia.

Zaujímali ma revolúcie a politika, aj Mao-Ce-Tung ma zaujímal, ale iba dovtedy, kým som nebola nútená ísť na prehliadku do jeho rodného domu. Bola to chalúpka uprostred ničoho, pred ktorou stál hodinový rad turistov. Museli sme si zložiť čiapky a okuliare a vypľuť žuvačky, aby sme tak rodnému domu veľkého Maa vzdali patričnú úctu. V tom dome nič nebolo, iba tabuľky popisujúce, ako v tejto kuchyni malý Mao pomáhal s domácimi prácami. V tejto maštali mladý Mao kŕmil dobytok. V tejto miestosti diskutoval s priateľmi o revolúcii a boji v prospech čínskeho ľudu. To už ľudia od dojatia plakali, klaňali sa a nosili kvety.  Vtedy môj záujem značne ochladol, prepáč, Mao.

Čínština mi jednoducho prišla do cesty, tvárila sa zaujímavo a nie veľmi zložito, paskuda jedna,  a tak som sa do toho pustila. Láska na celý život. Keď už niečo robím, tak celým srdcom a poriadne. Teda kým ostatní vymetali všetky možné párty a oslavy, ja som celé noci sedela nad diktátmi z čínštiny a od únavy sa mi všetky drobučké znaky zlievali dohromady. Vlastne počas celého jedného roka si nespomínam, či som vôbec videla slnko. Do školy som chodila ešte za tmy, a vracala som sa až po zotmení.

Vlastne nie, na pár osláv si spomínam. Vcelku som sa aj bavila, len nezasvätenému človeku by sa to tak asi nezdalo. Súťažili sme v tom, kto vymyslí viac čínskych znakov s rovnakou výslovnosťou, a kto si spomenie na viac čínskych revolučných piesní.  Aj československé sa rátali  (teraz mi pri písaní znie v ušiach Pochod kombajnistov). Ach, môj repertoár je iste bohatší než majú poniektoré čínske pionierky.

Ráno sme sa vždy rozospatí usadili do lavíc a vymieňali si príhody:

„ Viete čo sa mi snívalo? Strašná nočná mora. Naháňal ma jeden čínsky znak a kričal, aby som mu povedal, ako sa vyslovuje, ale ja som si ani za svet nemohol spomenúť," líčil spolužiak.

„ Ja som sa včera vracala domov okolo panelákov, strašne unavená," pripojila som sa, „a ako som sa dívala na rozsvietené okná, nebudete mi veriť, ale ony boli rozostavené do znaku shui (=spať) ! Prisámvačku!"

V autobuse som si kreslila znaky prstom na okno alebo iba tak do vzduchu. Ľudia na mňa zazerali a matky ťahali svoje deti  preč z môjho dosahu. Taká to bola láska, s tou čínštinou.

„ Prečo sa veta Chcem pirôžky vyslovuje presne rovnako ako Chcem spať, len v inom tóne?! Dnes som to v reštaurácii opakoval  niekoľkokrát, a všetci čašníci sa na mne smiali, vraj nech si kľudne pospím aj na stole."

„ To nič, ja som minule vyslovil kura v nesprávnom tóne... objednal som si penis nakrájaný na plátky."

*

„ Veď ten čínsky slovník ma osemsto strán! Ako v ňom nájdem znak, ktorý hľadám, keď nemajú abecedu? Podľa čoho sú tie znaky usporiadané?" skoro som plakala od zlosti, začiatočníčka ako vyšitá.

„ Otvor si ten slovník na prvej strane a čítaj," zavelil učiteľ.

Pri používaní tohto slovníka doporučujeme hlavne... trpezlivosť. Och, to je fakt užitočná rada." (to sa v mojom slovníku skutočne písalo)

A potom ma jedného dňa fakt osvietilo. Odrazu  znaky na papieri začali dávať zmysel.  Naraz som sa od nich nemohla odtrhnúť. Za každým znakom sa skrýval príbeh.  („ Aha, takto sa píše žena. Keď znak pre ženu napíšeš dvakrát vedľa seba, znamená to hádka. A takto sa píše kopija. Keď napíšeš spolu žena a kopija, znamená to manželka.").

Odvtedy som začala chodiť po uliciach a usmievať sa na tetovania, o ktorých si ľudia mysleli, že majú ktovieaký hlboký význam. Týmto by som chcela pozdraviť jedného človeka v našom mestečku , ktorý má na aute nálepku so znakmi prázdny chlp.

To všetko bolo už pred rokmi. Teraz hrdo sedím pri stole a mordujem sa s klasickou čínštinou, pretože prekladám dvesto rokov staré čínske Biblie. Až taká je to láska.

Cítim sa nezmyselne hrdo, ako človek, ktorý sa niečomu venuje dlho, poctivo a s veľkou námahou. Iba čakám, kady sa ma niekto spýta, aby som mu porozprávala o Konfuciovi alebo o pochodových maoistických pesničkách. Len ľudia majú o tom všetkom trocha inú predstavu:

„ Domi, a to čo z teba vlastne bude, keď doštuduješ? Gejša?"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?