Now you happy !

Autor: Dominika Sakmárová | 23.4.2012 o 7:55 | (upravené 23.4.2012 o 8:01) Karma článku: 24,17 | Prečítané:  11079x

Keď som sa potrebovala skryť pred hlukom, davom a kolektívnym nadšením, vždy som utekala do školského parku. Zelenal sa po celý rok, a aj stromy v ňom boli úmyselne nasadené tak, aby vždy kvitol aspoň jeden z nich.

Sedávala som pod jedným stromom, ktorý bol vždy na jeseň posiaty ružovými kvetmi veľkými ako ľudská hlava. Hneď obďaleč rástli stromy promócií, ako sme ich volali - to preto, že vždy presne v čase promócií zakvitli krvavočervenými kvietkami. Keď sa študenti fotili s diplomami v rukách, červené lupienky poletovali okolo nich.

Tentokrát som prišla do parku ešte na svitaní. Nemohla som spať, lebo skútre mi za oknom hučali vo dne - v noci, do protirytmu hučala klimatizácia, a ešte aj hrala nejaká hudba, lebo veľa ľudí na internáte razilo teóriu, že aby mohli spať, musia ten hluk niečím prehlušiť. Mala som zlú náladu, už sa nepamätám prečo, bolo mi smutno a beznádejne. To sa mi často nestáva, ale keď už, tak musím ísť akútne do prírody. A park bol jedinou prírodou, o akej som vedela, s výnimkou citrónovníka  pred domom, ktorý trčal z betónu, mal sotva meter a pol, a rástli na ňom presne štyri miniatúrne citróniky. To asi preto, že jeho krehké konáre používali ľudia ako vešiak na prilby.

Čakala som, že na svitaní bude park celkom prázdny, ale v skutočnosti po ňom pobehovali celé davy dôchodcov. Niektorí zanietene cvičili tai-či, prechádzali sa so psíkmi v kabelke, alebo behali.  Veselo sa medzi sebou zhovárali,  babičky sa elegantne ovievali vejármi  a rytmicky odfukovali.  Ukryla som sa za kamenný múrik zdobený hákovými krížmi.

Ľudia, ktorí prebiehali okolo mňa, mi hlavami kývali na pozdrav, alebo mi s úsmevom priali dobré ráno. Vtom si ma povšimla jedna bacuľatá, sivovlasá pani v teplákoch. Behala tak pomaly, až to vlastne vyzeralo ako natriasavá chôdza, aj motýle ju predbiehali, ale na svoj vek vyzerala ohromne energicky.  Všimla si, že sedím na múriku, a zamierila ku mne.

„ Hi!" zavolala, teatrálne mávajúc, a s veselým úsmevom si ku mne okamžite prisadla. „ You happy?"

Prekvapil ma takýto začiatok rozhovoru. Vlastne ma tak zaskočila, že som si ani nestihla nič vymyslieť, iba som pokrútila hlavou.

Pani nezaváhala ani na chvíľku. Nevedela síce po anglicky, ale zato spustila vodopád slov v nejakom inom jazyku. Asi to bolo nárečie, pretože som jej absolútne nerozumela. Čokoľvek to ale bolo, stále sa smiala, gestikulovala, ukazovala mi na stromy, na kvety, a smiala sa ešte viac, bola to nákazlivá radosť. Musela som sa rozosmiať, inak sa ani nedalo.

Vtedy sa pani víťazoslávne usmiala. „Now you happy," vyhlásila, akoby úspešne splnila nejakú misiu.

Potom dôstojne vstala a odcupkala preč. A tak som bola happy po celý deň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?