O boji proti zime

Autor: Dominika Sakmárová | 9.2.2012 o 9:12 | Karma článku: 21,67 | Prečítané:  8635x

Zima je na Taiwane mierna. Netreba čiapku ani rukavice, na juhu ostrova sa dá kúpať v mori. Teda, krásne je všade... okrem miesta, kde bývam ja. Tam celú zimu prší, a je tam zima na nevydržanie. Komukoľvek prezradím, kde bývam, obyčajne podotkne: „Ach, tam? Chúďatko, tam je predsa najhoršie počasie na celom ostrove!" Ďakujem, zistila som.

Začalo mi to byť podozrivé už v lete. Vyprala som oblečenie, vyvesila som ho na bambusovú tyč ako sa patrí, a čakala, kým vyschne. Nesvychlo. Ani na druhý deň. A na tretí deň nielenže nevyschlo, ale začalo chytať jemný zelenkavý nádych.

Tak sa začal môj boj s prostredím. Naučila som sa, že nič sa nesmie nechávať tak, ako je. Oblečenie by okamžite chytilo pleseň, o jedle ani nehovoriac. Raz večer som (a to už v poriadnej zime) zabudla akýsi melón v taške pri dverách. Na druhé ráno som na ňom našla celú kolóniu hmyzu a pestrofarebnej plesňovej kultúry. Ja som skoro plakala, a hmyz sa tam veselo hemžil, akoby sa nechumelilo. Musela som zavolať niekoho odvážnejšieho, aby to išiel odpratať.

Kúpeľňa ma vytáčala už od začiatku. Ako je tu často zvykom, v kúpeľni nebol žiaden oddelený sprchovací kút. Odtok bol jednoducho uprostred kúpeľne v podlahe, a voda špliechala všade. A nevyschla. Nikdy.

To bolo v lete. Potom prišla zima. Ono taiwanská zima nie je pre Slováka nič extra. Najväčší extrém, aký som zažila, bolo šesť stupňov. Ale má to taký menší problém - koľko stupňov je vonku, presne toľko je aj vo vnútri. O kúrení tu ani nechyrovať. Okná netesnia, dvere netesnia. Zobudila som sa v izbe, kde bolo štrnásť stupňov. Potom som utekala do školy, tam bolo tak dvanásť - desať stupňov v triede. To preto, lebo naša škola je navrhnutá v harmónii s prírodou. To znamená, že všade sú obrovské okná, a na chodbách vôbec nie sú steny. Potom sa stáva, že kráčam po chodbe na desiatom poschodí, fúka tam severák, ľadový a kyslý dážď padá ako o život. Ale okolo hlavy mi poletujú vtáčiky. To je ten súlad s prírodou.

Na hodinách sme sedeli vo vetrovkách a šáloch, celí mokrí, lebo v takej zime a vlhku oblečenie nevyschne. Spolužiaci to vyriešili tak, že chodili v kraťasoch a sandáloch. „ Však keď ti zmokne holá noha, tak to vyschne rýchlejšie, než nohavice," tvrdili, na teplomeri bolo trinásť stupňov, a ja som sa triasla už len pri tej predstave.

„ Predstavte si, ja som sa ráno zobudila, a v izbe bolo štrnásť stupňov!" skonštatovala som, keď sme raz kráčali po meste a svorne sme sa triasli.

„ Štrnásť?" neverili spolužiaci vlastným ušiam. „ Vážne?"

„ Úplne. Strašné, však?"

„ Ale čo si, štrnásť, to je úplne skvelé, u mňa je teraz len jedenásť," mávla rukou kamarátka. „ To si musíš zobrať fén, a pred spaním sa trocha ofúkať, vieš, aby si sa zohriala. Pod tričkom a tak. Pomáha to."

Vtedy sme zbadali pri ceste stánok s ovocím. Chcela som si kúpiť banány, tak sme sa pristavili, ale predavača nikde. Až vtedy sme si všimli hromadu oblečenia, ktorá sa ukázala byť spiacim predavačom, opretým o stôl.

Začali sme na neho volať, a následne aj jemne štuchať, ale nehýbal sa. Už sme sa báli, že zamrzol alebo tak nejako. Vtedy si nás všimla náhodná okoloidúca pani.

„ Deti, to musíte tvrdo!" zvolala rezko, a začala predavača drsne kmásať a triasť ním sem a tam. „ Haló, tu máte zákazníkov, čo nevidíte?"

Až vtedy sa kopa oblečenia pohla a zamrmlala: „ Čo je?" Zavanul z neho riadny zápach alkoholu.

„ No veď zákazníci, nevidíte?" rozčuľovala sa pani.

„ Aha," ľahostajne mávol rukou, a opäť bezvládne spadol na stôl. Až to zadunelo.

„ Prepána, ako sa môže tak opiť?" zašepkala som.

„ No veď je zima," skonštatovali svorne kamaráti. Očividne to nebolo nič podivné.

Pobrali sme sa uzimene preč. Predavač tvrdo spal, ale jeho porozkladané ovocie si nikto nedovolil ukradnúť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?