Ako privítať nový rok na taiwanský spôsob

Autor: Dominika Sakmárová | 4.1.2012 o 8:39 | (upravené 4.1.2012 o 8:49) Karma článku: 20,48 | Prečítané:  6531x

Mali sme poslednú večeru v starom roku, a dokonca bolo tak teplo, že sme sedeli vonku. Bavili sme sa - vlastne asi by sme sa boli bavili, nebyť typického ázijského presvedčenia, že celý ten proces treba zaznamenať.  A tak dievčatá nástojili na tom, že sa musíme odfotiť, každý s každým, a z každého uhla, aby všetci na facebooku neskôr videli, akí sme šťastní a družní. A samozrejme bolo treba odfotiť jedlo, ktoré napoly vychladlo, kým každý našiel ten správny uhol pre dokonalú fotku. Takže na samotnú zábavu veľa času nezostalo.

Tá reštaurácia bola pekná a čistá, dokonca riady vyzerali umyté. Dívala som sa na vedľajší podnik len o pár domov ďalej. Pred vchodom stála kaďa so sivou, špinavou vodou, kam podchvíľou prišla čašníčka hodiť riady. Iná čašníčka ich bleskovo umyla, potom ich narýchlo ostriekala vodou z hadice a bolo. Na konci celej procedúry vyliala tú vodu na drobný fliačik zeme hneď vedľa hlavnej cesty. Tam rástli zasadené asi štyri hlávky šalátu - viac miesta nebolo. Denne po ceste prechádzali stovky áut, asi preto aj ten šalát bol tak trocha sivý, ale predsa len, niet nad vlastnú záhradku. Páči sa mi, ako sa vie Taiwan tváriť ohromne štýlovo za každých okolností. Premenil na vyspelú kapitalistickú krajinu takou rýchlosťou, že na nejaké drobné detaily nezostal čas. Ale tým sa nikto netrápi.

Čo tam záleží na riadoch, keď obsluha je milá. Milá, a tým myslím skutočne milá a ochotná, a ešte sa aj neustále usmieva. To ma privádza do takého kultúrneho šoku, že čašníkom s radosťou prepáčim všetko ostatné. Napríklad to, ako sa zásadne neponáhľajú, a zásadne dvom ľuďom nedonesú jedlo zároveň. Hoci to bude asi tým, že som ich ešte nevidela nosiť dva taniere naraz. Väčšinou prinesú len jeden, aj to s nesmiernym úsilím, aby neprevrátili jeho obsah. Ale zato s úsmevom. Potom mi hneď lepšie chutí.

(Kedysi dávno, vždy keď mi priniesli jedlo, čakala som, kým neobslúžia aj ostatných. Raz za mnou prišiel sám znepokojený kuchár. Pýtal sa ma, či to jedlo nevyzerá dobre, a vyzeral, že sa už-už rozplače. Cítim sa nesvoja, keď mám sama jesť, kým ostatní na mňa hádžu hladné pohľady. Kuchár sa chytil za hlavu a povedal, nech radšej začnem jesť, lebo však kým on urobí ďalšie jedlo, tak to moje vychladne. Vtedy mi ho naozaj bolo ľúto.)

Nedávno som s kamarátmi obedovala v miniatúrnej reštaurácii niekde na rohu ulice. Opýtala som sa čašníka, či náhodou nemajú toalety. Nemali, ale to by bola predsa hanba priznať.
„ Samozrejme že máme, poďte tu so mnou," ťahal ma vonku, „tuto vedľa, hneď za rohom," vyšli sme z budovy a vošli do vedľajšieho domu. „ Tu sa treba vyzuť... a hneď tieto dvere vpravo." To už mi napadlo, že som v súkromnom dome, ktorý nemá s reštauráciou nič spoločné... ale ocenila som tú ochotu. Náš zákazník, náš pán. Mali inak pekné farebné ponožky rozvešané v tej kúpeľni, s brmbolcami a nášivkami Pikaču.

Ale písala som o novom roku. Na Silvestra sa toho dá v Taipei robiť neúrekom, ale hlavne sledovať ohňostroje. Minulého roku som sa chcela vyhnúť obvyklej tlačenici v centre mesta, a tak som uprednostnila pozvanie kamarátky na super cool miesto, do klubu, odkiaľ budeš mať skvelý výhľad na ohňostroje, bude to nezabudnuteľné. Tak som si natešene obliekla krátke šaty a lodičky, ako sa do klubu patrí. Ten super klub bol na streche jednej výškovej budovy, a áno, bol odtiaľ super výhľad na ohňostroj, ale bolo tam šesť stupňov nad nulou. O tom sa mi akosi zabudli zmieniť. V živote mi ešte nebola väčšia zima. Tak som sa zohrievala vínom, a preto si z toho večera pamätám iba útržky, ale to už je iný príbeh.

Tohto roku sme sa pobrali o čosi ďalej, do hôr za mestom. Vedie tam kabínková lanovka za veľmi ľudovú cenu. Keď si som si spomenula na lanovky vo Vysokých Tatrách, tajne som sa hanbila.

Z tých hôr je nádherný výhľad na celé mesto. Preto tam už boli davy ľudí s fotoaparátmi a kamerami, ktorí hľadali vhodné miesto, aby mali čo najlepší výhľad na ohňostroj. My sme sa usadili v mojej obľúbenej kaviarni Mačka nemá nič na práci. V tej kaviarni nemajú mačky. Asi to bude tým, že kaviareň je vlastne auto. Mini nákladné autíčko sa otvorí, a vo vnútri je ešte miniatúrnejší bar. Majiteľ potom pobehuje okolo neho z jednej strany na druhú, keď pripravuje kávu a horúcu čokoládu. Vedľa na tráve potom rozostaví pár stoličiek a stolov, a kaviareň je na svete. Na Taiwane všetko vyzerá také jednoduché.

Tam sme sedeli, keď sa začal ohňostroj, a bolo to krásne, ako obyčajne. V meste sa blýskali ohňostroje, a okolo mňa blýskali blesky fotoaparátov, lebo však všetko treba zaznamenať a publikovať na facebooku, aby všetci videli, čo sme zažili (to je jedno, že všetci videli presne ten istý ohňostroj). To je krásna myšlienka, začať nový rok zbesilým fotením. Ja som ako obyčajne nefotila, len som si to užívala. Za prvú hodinu v novom roku si zaplniť pamäťovú kartu vo fotoaparáte, to je také taiwanské.

 

(Odkaz na video v článku naozaj odporúčam, ohňostroje stoja za to)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?