O šťastí a medovníkoch

Autor: Dominika Sakmárová | 30.12.2011 o 14:32 | (upravené 30.12.2011 o 15:01) Karma článku: 23,59 | Prečítané:  7028x

Jedna z mojich obľúbených reštaurácií je celkom blízko, hneď na druhej strane ulice. Ale nemôžem do nej ísť len tak, cez cestu. Totiž stojí tam tabuľa, a na nej je napísané, že prekročenie cesty mimo prechodu sa trestá pokutou. Je to otravná a dlhá obchádzka, prechod je naozaj ďaleko. Ale ešte som nikoho nevidela, aby tú cestu naozaj prekročil. Všetci ulicu obchádzajú, ako sa sluší a patrí.

 

Majiteľ reštaurácie je usmievavý bielovlasý deduško, s ktorým sme sa hneď skamarátili. Spomenula som Slovensko, a onokamžite spomenul Škodu. A tak sme boli kamaráti. Niekedy mi rozpráva o tom, ako to na Taiwane vyzeralo, keď ho ešte okupovali Japonci. Niekedy pri rozprávaní plynulo prejde z čínštiny do taiwančiny. Vtedy nerozumiem, ale aj tak ho počúvam ďalej.

Deduško si na stenu prilepil krasopisný nápis: Hlavu drž nízko, chrbát maj ohybný, tvár maj usmievavú a ústa maj sladké. Čím viac sa na ne dívam, tým múdrejšie sa mi zdajú. Vlastne vždy keď k nemu zavítam, dostanem nejakú múdru radu do života.

Minule mi nenápadne podaroval čokoládku, a podotkol: „ Šťastie treba investovať. Nenechávať si ho pre seba, ale investovať, pamätaj si to.“

Moje šťastie mi prišlo poštou od rodičov, v podobe škatule plnej medovníkov. F. sa na ne dívala a ticho závidela. Jej rodičia totiž s dobrým úmyslom vždy na škatuľu presne napíšu, čo balík obsahuje. Napríklad klobásy alebo syr. Potom nečudo, že všetky balíky jej zhabú colníci. Už sa dostala na čiernu listinu, takže keď jej ktokoľvek pošle balík, musí si poň chodiť na colnicu cez pol mesta sama. A tie klobásy jej nakoniec aj tak nikdy nedajú.

Posielať medovníky očividne nie je legálne, ale skúsiť to treba. Ešte by som chcela mak, ale to riskovať nebudem. Mak sa tu považuje za drogu. Už som o tom s deduškom diskutovala, a on sa ma neustále pýtal, ako sa po takom makovom koláči cítim. Vraj aké veci vidím a tak, a či mám lepšiu náladu...

Až mi tiekli sliny, ako som sa na tie krásne medovníčky dívala. Snívala som o nich celý rok. Ale zrazu mi prišlo ľúto, ja som už taká povaha. Tak som ich vzala a odniesla do školy.

Ľudí z Európy je tu máličko. Cudzinci poväčšinou prišli z Afriky a Latinskej Ameriky. S. je z africkej krajiny, kde nemajú univerzity. Len tak žiari radosťou - že môže študovať, že môže ísť do kina, že býva na peknom internáte. Ešte som nevidela usmievavejšieho človeka. Ďalšia partia dievčat je z krajín strednej Ameriky. Tešia sa, aký je Taiwan bezpečný, že sa tu môže človek prechádzať po ulici bez toho, aby ho napadli alebo okradli. Nie ako doma, vravia. A niektorí taiwanskí spolužiaci majú tmavú pleť a výrazne rozdielne črty oproti ostatným. To sú domorodci z maličkých horských dedín, dostali štipendium, a tiež sú ohromne šťastní, že študujú. Vtedy si vravím, aké je vlastne Slovensko fajn.

Tak som im všetkým medovníky rozdala. Tešili sa ako deti, a potom básnili o tom, že keď raz vyštudujú, tak sa do tej mojej úžasnej krajiny musia prísť pozrieť. A že si tam kúpia kilo horaliek a banánov v čokoláde. Takže asi toto je to investovanie šťastia.

Aj škola do nášho šťastia investuje. Však za to štedré školné by aj mala. Ale aj tak, ešte som nezažila, aby sa o mňa niekde tak starali. Teda o všetkých študentov. Pridelili nám asi päť rôznych asistentov pre rôzne študentské problémy. Asistenti nás pravidelne pozývajú na obedy a stonásobne sa uisťujú, či sme naozaj v poriadku. Stále nám dávajú psychologické testy. Len sa mi vidí, že na to idú trocha neohrabane. V tom poslednom boli za sebou samé otázky typu: Už si zvažoval ukončiť svoj život? A napadlo ti niekedy, že by si mohol ukončiť svoj život? A zaoberal si sa myšlienkami na samovraždu? Ešteže sa pýtali tak nenápadne.

Ak nebývame na internáte, asistenti asistentov pravidelne chodia na návštevu a kontrolujú, či neplatíme privysoký nájom, či je prostredie bezpečné a tak. A aby bola škola ešte bezpečnejšia, tak sú v nej aj vojenské jednotky. Vraj pre našu vlastnú ochranu. Aj vyučujúci na našej hodine politickej výchovy je vojak. Teda tá hodina sa nevolá politická výchova, ale mala by sa. Prísnou vojenskou kázňou nám tam vštepuje do hlavy, akí máme byť hrdí na našu školu, na túto krajinu, aká je to ohromná česť, a tak ďalej. Počúvame prejavy a pozeráme sa na fotky Otca vlasti, a moji spolužiaci, ktorým tunajšia vláda poskytla štipendium, jasajú a tlieskajú.

Rozdala som pár medovníčkov študijným poradkyniam a učiteľom. Niekoľko som ich dala známym v reštauráciách a obchodoch, kam chodievam. A posledný som si nechala pre deduška číslo dva v antikvariáte – pre toho, ktorý J. predal gramofón. Často som za ním chodievala, porozprávať sa, alebo sa len tak spoločne dívať na rieku. Vravela som mu, že keď prídu Vianoce, určite mu donesiem nejakú dobrotu zo Slovenska. Jeho medovník som vyzdobila obzvlášť pekne, dala som si na ňom záležať.

Tentokrát som v obchode našla iba jeho dcéru. „ Majiteľ tu už nie je?“ pýtala som sa.

Pokrútila hlavou. „ Odišiel.“

„ Ach, pravdaže, už je neskoro večer, rozumiem... mohli by ste mu toto odovzdať?“ podala som jej medovníček, ale ona sa na mňa zarazene dívala.

„ Odišiel. Navždy.“

Nevedela som, čo mám povedať. Vybehla som von na ulicu ku rieke, medovník som ešte stále stískala v ruke. Bola tma a zima a bolo mi smutno. Pri vode sa prechádzalo dievčatko. Naklonila som sa k nej a s úsmevom som jej medovníček podala. Hanblivo si ho vzala, a hneď potom vystrašene utiekla, lebo však som cudzinka. Malé deti sa ma boja, kvôli tým divným (modrým) očiam. Nevadí, šťastie treba investovať, pomyslela som si.

(Chcela som napísať veselý blog a vyšiel mi takto smutne)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?