Vianoce pod palmami

Autor: Dominika Sakmárová | 27.12.2011 o 9:54 | (upravené 27.12.2011 o 10:09) Karma článku: 18,69 | Prečítané:  9765x

Minulý rok som na Štedrý deň otrávene sedela v škole. Kompenzovala som to aspoň veľkolepou akciou pečenia medovníkov pre známych. Trvalo mi celú večnosť zohnať všetky ingrediencie, celý deň sme strávili pečením a zdobením, ale poplietla som recept, takže výsledný produkt sa nedal jesť.  Ale reputáciu som si tým nepokazila. Odkedy som vyhlásila, že viem urobiť puding, tak sa na mňa kamaráti dívajú ako na odborníka vo varení. Samozrejme som sa pred nimi zabudla zmieniť, ako jednoducho sa puding pripravuje. Však nejaké tromfy si musím nechať pre seba.

 

A potom sa stalo kúzlo, pretože vo vianočné ráno mi prišiel balík, v ktorom boli medovníky z domova, celá škatuľa. Takže Vianoce boli predsa magické.

Samozrejme, že na Vianoce tu chodí pošta. Vianoce sú na Taiwane asi takým životne dôležitým sviatkom, ako je Deň Vďakyvzdania na Slovensku.

To bolo minule. Tieto Vianoce som skrúšene sedela na obede vo svojej obľúbenej reštaurácii s poetickým názvom Slina (To je môj druhý najobľúbenejší názov. Zatiaľ nad ním vyhráva kaviareň Mačka nemá nič na práci). Mám rada tamojšieho majiteľa, staručkého, chudého deduška. Podnik vlastnia spolu s manželkou, a kedykoľvek tam prídem, už z diaľky na mňa kričí vitaj, krásna slečna!

(Taiwanské slovo slečna znamená v Číne prostitútka. Na odplatu čínske slovo súdruh znamená na Taiwane homosexuál. Pekná symbolika)

Aj dnes mi, ako vždy, kládol na srdce , aby som si našla taiwanského manžela. Vraj ten sa o mňa dobre postará, nie ako skazení západniari. Asi má deduško v niečom pravdu. Zatiaľ čo on je kosť a koža, a ide sa pretrhnúť od roboty, jeho objemná manželka sa nesie s taniermi pomaly ako kráľovná.

Sadla som si ku stolu a čakala, čo mi dnes prinesie. Už ma pozná, a vždy presne uhádne, čo mi bude chutiť.

„ Viete, čo je dnes za deň?“ začala som, keď som zrazu na zemi zbadala obrovského švába. Stál si tam, akoby sa nechumelilo. „ Och, fuj , hmyz!“

Deduško priskočil a elegantne ho zašliapol. Potom zobral lyžičku, spôsobne na ňu mŕtveho švába nabral a prisadol si ku mne. Ako gestikuloval, lyžičkou so švábom mi šibrinkoval pred nosom.

„ Čože si sa pýtala, slečna?“

„ Viete, čo je dnes za deň?“ tvárila som sa veľavýznamne, aby bolo jasné, že je to niečo naozaj špeciálne.

Tuho sa zamyslel. „ Hm.... máš narodeniny!“ zvolal víťazoslávne.

„ Ehm, ja nie,“ odvetila som prekvapene. „ Ale Ježiš má.“

„ Ježiš,“ zahundral deduško popod nos, a bolo vidieť, že nevie, koho myslím, ale hral to statočne. „ Jáj, jasné, ten... a pozval ťa na párty?“

Štedrá večera. J. nevedel, čo to je, ale ochotne vyhlásil, že sa najeme v štýlovej reštaurácii pri rieke. Slamené domčeky a palmy boli ozdobené gýčovými vianočnými svetielkami. Lialo ako z krhly. Na každom rohu stáli snehuliaci z plastu, nafukovacie soby, a čašníci mali oblečené havajské košele a santaklausovské čiapky. Tie košele inak nosia po celý rok. Vyhlásila som, že na Vianoce ryžu jesť nebudem. Ako prílohu k môjmu stejku mi teda priniesli na osobitnom tanieriku jeden jediný drobný zemiačik. Hej, večera bola štedrá.

J. sa trápil, že chodím ako bez duše. „ Vezmem ťa na špeciálne miesto, aby si videla, že aj my tu vieme sláviť pravé Vianoce. Akože duchovné,“ vyhlásil. Pobrali sme sa teda na kresťanské zhromaždenie.

Neviem, čo som čakala, ale skutočnosť prekonala aj moje najdivšie predstavy. Rockovú kapelu by som ešte zvládla; aj dievčence tancujúce pri kazateľnici nejaké exotické tance v sprievode ukulele. Potom pastor čosi kázal ohnivým hlasom – ibaže po indonézsky. Nerozumela som ani slovo, J. mi pohotovo poskytol online Bibliu s čínskym prekladom. Po celý ten čas sa okolo nás naháňali kvičiace deti. Ženy vzadu pripravovali jedlo, a nahlas po sebe pokrikovali. Totálne sviatočná chvíľa.

J. nadšene sledoval moje reakcie. „ Toto sú naozajstné Vianoce, však?“ poznamenal hrdo, keď ohromne hlučná kapela spustila rockovú verziu Tichej noci. Aj sviečky sme mali, ale iba akože. Skutočné sviečky sú predsa hrozne out, my sme mali umelohmotné fluoreskujúce paličky. Aby to malo vianočnú atmosféru.

Aj my sme prispeli, na samý koniec. Zaspievala som pre nich koledu, tak, ako si ju predstavujem ja. J. sa veľmi nepáčila, lebo nebola rýchla a nemala švih, proste nuda, ako poznamenal. Ale predsa sa ju naučil hrať na gitare, kvôli mne. A keďže som cudzinka, tak ma všetci v úžase počúvali.

Vtedy bolo naozaj ticho a sviatočne. Ako som spievala Ďívnaja novina, nyňi Ďiva syna porodila, na tých päť krátkych minút som sa cítila vianočne a doma. A zo steny sa na mňa usmievala šikmooká Panna Mária so šikmookým bábätkom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?