O taiwanskej láske a diktatúre

Autor: Dominika Sakmárová | 21.12.2011 o 9:43 | (upravené 21.12.2011 o 9:51) Karma článku: 20,56 | Prečítané:  11786x

Taiwanci sú majstrami reklamy a propagandy. A plagátov. Celá škola je preplnená nástenkami, ktoré študenti denne upravujú a zdobia. Na jednej nástenke na chodbe visí plagát, a na ňom je napísané výstražnými červenými znakmi: Dávaj si pozor! Láska je hrozivá a nebezpečná! Buď opatrný, keď sa zaľubuješ!

 

Naša učiteľka na hodine čínštiny pre pokročilých vyzerá na dvadsaťpäť, takže predpokladám, že má asi štyridsať. Vidieť na nej, že nám chce prezentovať Taiwan v dobrom svetle, ale ako na potvoru, vždy sa dostane do rozpakov. Ako vraví, už to nie je, čo bývalo.

Pamätám sa, ako sme raz nerozumeli slovíčku v texte. Učiteľka sa vtedy pár minút ošívala, až napokon poslala jedného spolužiaka na chodbu skontrolovať, či tam niekto náhodou tajne nenačúva. Až keď sa potvrdilo, že nás nikto nešpehuje, pošepky, celá červená, neochotne vysvetlila, o čo sa jedná. To slovíčko bolo antikoncepcia. O tom sa totiž nehovorí, to je nevhodná téma.

„ Ako len mohli dať do textu také slovo," červenala sa. Už to nie je, čo bývalo. „Ale viete, teraz to tak chodí... čoraz viac sa presadzujú zmiešané školy, kde chodia chlapci a dievčatá do jednej triedy," vykresľovala hrozivo. „Ba dokonca sa niektorí mladí vodia za ruky," pohoršovala sa. „Ale nemyslite si, že je to normálne. To iba v poslednom čase..."

No samozrejme, že to nie je normálne. Na univerzite som videla iba niekoľko odvážlivcov, ktorí sa odvážili držať sa za ruky. A bozkávať sa už vôbec nie. To by bolo niečo nepredstaviteľné (niežeby sa o to chlapci nepokúšali, ale vtedy ich obyčajne dievča schladí dobre miereným úderom).

Keď som prišla na Taiwan, prekvapilo ma, že na internáte sú oddelené poschodia pre chlapcov a dievčatá. Mali sme prísne zakázané vstúpiť na územie tých druhých. „To je preto, že sme špeciálny internát, na ktorom sú aj zahraniční študenti," povedal mi kamarát hrdo. Aha, myslela som si, takto chránia našu počestnosť a dobré mravy. Ale kdeže. Ostatné internáty majú dve oddelené budovy, aby sa zamedzilo akémukoľvek kontaktu. Len my zahraniční študenti sme mali také benevolentné podmienky.

Opäť na tej istej hodine. „ Čo myslíte, čo je najväčšou záľubou taiwanských dievčat?" pýtala sa učiteľka.

„ Nakupovanie," odvetili sme zborovo, iná odpoveď nás ani nenapadla.

„ A čo robia najčastejšie chlapci?"

„ Sprevádzajú dievčatá pri nakupovaní."

To máš tak, vysvetľovala mi spolubývajúca M., vzťah je vážna vec. Preto nad ním treba mať plnú kontrolu. Keď to prehlasovala, písala frajerovi už osemnástu smsku v ten deň. Jej denná norma bola kdesi pri štyridsiatke. Chudák chlapec jej musel každú hodinu hlásiť svoju polohu, na rande chodili iba tam, kam chcela ona, a mal povolené kamarátiť sa iba s chlapcami alebo vydatými ženami. Kontrolovala mu telefón, vedela všetky jeho heslá na sociálne siete. Nebudem predsa nič riskovať, vravela. Takto to robia dievčatá v mojom okolí úplne bežne. Keď som pípla niečo o slobode, nerozumeli, čo chcem povedať. Niekedy je ten rozdiel v našom myslení príliš veľký.

Taiwanské dievča v mojom veku očakáva darčeky. Hlavne tie značkové. A potom všetko, čo je plyšové, s kožušinkou, srdiečkami, trblietkami, alebo aspoň obrázkom Hello Kitty. Pri spoločnom nakupovaní musí chlapec nosiť dievčaťu dáždnik, kabát, tašky s nákupom, kabelku . Ona nosí iba jeho peňaženku.

Ľúbim ťa sa tu nehovorí. Je to neobvyklé a znie podivne, vravia ľudia. O takých veciach sa nerozpráva. Tak ako sa netreba držať za ruky, netreba ani prejavovať lásku podobnými frázami. Láska proste je, ale neukazuje sa navonok. To, čo oni volajú láska, by som ja nazvala biznis.

A potom chudák chlapec príde, a dievča ho volá ty hlupák, ty trkvas, kde si zas bol, nedotýkaj sa ma, urob toto, urob tamto (lebo ja mám nové štvorcentimetrové nechty s trojrozmernými snehovými vločkami, vianočnými stromčekmi, a z každého nechtu visia na retiazke miniatúrne bambule, tak čo by som asi mohla sama urobiť? Mimochodom, tie nechty som videla. To dievča si ich nadšene obzeralo, kým chlapec jej viazal šnúrku na topánke)

„Keby som k priateľovi bola milá, tak by si myslel, že mi môže rozkazovať!" bránia sa dievčatá. „ Však ja mu tým vlastne prejavujem lásku, keď ho bijem a nadávam mu, rozumieš." No nie, nerozumiem. Občas dievča býva milé - keď má niečo za lubom.

Pri tradičnej taiwanskej svadbe, keď ženích navlieka neveste obrúčku na prst, nevesta prst rýchlo ohne, aby prsteň navliekol len do polovice prsta. To má znamenať, že žena sa manželovi celkom nepodriadi a nenechá ho rozkazovať.

„ A čo by si teda spravila, keby sa s tebou rozišiel?"

„ So mnou?" nerozumela M. „ To v žiadnom prípade. JA sa s ním môžem rozísť, ale on so mnou nie. To by urobil veľkú chybu." S tou veľkou chybou súhlasím. Tunajšie expriateľky sú legendárne. Nemajú problém rozbiť auto, postrihať oblečenie, porozbíjať nábytok, urobiť škandál v priateľovej práci, hroziť samovraždou. Pretože tak tomu ony rozumejú. Ak ich chlap opustí, znamená to stratu tváre. Lebo vzťah je vážna vec, a mal by sa skončiť sobášom. A Boh varuj toho chlapa, ktorý sa rozhodne vycúvať. Vtedy ešte aj obrázok slovenskej ženy s valčekom na cesto vybledne.

Ženy si postavili latku vysoko (tunajší chlap by ma najradšej videl doma, aby som mu varila a starala sa o neho, no určite). A potom občas na ulici vidím taiwanskú ženu túliacu sa k vysokému belochovi, a vtedy je zrazu samé zlatíčko, drahý, ľúbim ťa, daj mi pusu. Začínam rozumieť, prečo si tunajší chlapi niekedy nechávajú posielať ženy z Vietnamu alebo Thajska. Tie im veru variť budú.

Dala som si tú námahu, a preložila som si ten plagát o hrozivej láske na našej nástenke. Vysvitlo, že pojednával o domácom násilí, alebo tak nejako. Tak už rozumiem, v tom prípade bol určený pre chlapcov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?