Čo sa dá naučiť na toalete

Autor: Dominika Sakmárová | 7.12.2011 o 10:02 | (upravené 7.12.2011 o 19:41) Karma článku: 17,81 | Prečítané:  18511x

"Funguje tu celkom jednoduchý princíp. Čo sa nesmie, to sa nerobí a basta. Dnes sme na hodine účtovníctva narazili na slovo vandalizmus, po anglicky. Nastal problém, pretože spolužiaci nerozumeli, čo to znamená. Tak sa učiteľ pokúšal pojem vysvetliť.

„ Viete, to je napríklad..." tuho sa zamyslel, „ ako keď partia mladých rozbije autobusovú zastávku."

„ Oooooch," ozvalo sa z lavíc. „To vážne?" zvolal niekto. „ A prečo?

„ No..." pokrčil plecami učiteľ, „ iba tak. Preto sa to predsa nazýva vandalizmus."

„ Ale prečo by to niekto robil iba tak?" stále ktosi nechápal.

„ To nie je dôležité," strácal učiteľ trpezlivosť. Tu u nás sa to stáva dosť zriedkavo, ale pozrite si nejaký americký film, a tam to často uvidíte,"  uzavrel debatu.

Napadlo mi, že aj mne by sa páčilo poznať vandalizmus iba z amerických filmov.

Minule som cestovala metrom, a visel tam obrovský bilboard, na ktorom bola fotografia posprejovanej steny. Vedľa stál jednoduchý nápis: Graffiti nerobí nášmu mestu dobré meno.

Tak potom ľuďom asi záleží, aby mal Taiwan dobré meno, lebo si neviem spomenúť, kedy som tu naposledy videla graffiti.

Vlastne viem, minule som v jednej triede zbadala vzadu na stene načarbaný nápis. Nenápadný a napísaný pre istotu iba ceruzkou, aby sa nepovedalo. Ktosi tam zvečnil nesmierne rebelské heslo - účtovníctvo.

Ale v metre nie je nikdy nič počarbané. V metre vlastne nikdy nie je ani smietka. Tam sa vlastne žiaden odpad ani nemá ako dostať. V metre je totiž zakázané jesť aj piť, dokonca ešte aj žuvať žuvačky. A to nielen vo vlakoch, ale aj na všetkých staniciach. Je tam jednoducho nakreslená žltá čiara, ktorá milo oznamuje, že sa volá žltá čiara, a že je za ňou zakázané jesť a piť.

Čo je zakázané, to sa dodržiava. Taiwanské pravidlo číslo jedna.

To len my cudzinci sme buď ignoranti, alebo bez nedostatku tekutín omdlievame. To druhé je môj prípad. Raz som išla metrom kdesi úplne na konečnú, a už sa mi točila hlava od smädu. Tak som si jednoducho nenápadne otvorila fľašku s vodou a uchlipla si aspoň jeden dúšok. Vtedy sa neďaleko sediaca dievčina odrazu postavila a podišla ku mne.
„ Slečna, nemali by ste piť," pošepkala mi dôverne. „ To je totiž zakázané," (ani u cudzincov žiadna výhovorka neobstojí, všade sú obrovské výhražné obrázky s preškrtnutou fľaškou a jabĺčkom), „ a ja nechcem, aby ste dostali pokutu, viete?"

Tá jej láskavosť, to ma ohromilo.

Dodržiava sa napríklad aj to, že na metro sa čaká v úhľadnom rade. Aby sa náhodou niekto nepomýlil, na zemi sú ďalšie žlté čiary, podľa ktorých sa ľudia pekne zoradia. To je inak ukážková príležitosť, ako spoznať čínskeho turistu. Taiwanci sa postavia pekne do radu a disciplinovane čakajú. Potom príde turista z Číny, lakťami sa pretlačí na začiatok radu pomedzi ohromených ľudí, a tam potom čaká, akoby sa nechumelilo. Aha, a samozrejme sa na plné hrdlo rozkrikuje.

Taiwanci síce hluční, ale v metre nie. V metre sú totiž nápisy, že sa nepatrí byť hlučným.  Preto sa odporúča telefonovať čo najkratšie, podľa možnosti radšej poslať smsku, a zhovárať sa najlepšie pošepky. Za hlasné rozprávanie síce žiadna pokuta nehrozí, ale je to predsa odporúčanie, a odporúčania sa tiež dodržiavajú, lebo to je skoro to isté, čo príkazy.

Aby to bola čo najväčšia zábava, tak tých pokynov musí byť čo najviac. Minule som napríklad bola v parku, kde pri vchode stála monumentálna tabuľa plná zákazov s názornými obrázkami. Okrem takej nudnej klasiky ako neničiť zariadenie parku, neodhadzovať smeti či netrhať kvety tam stáli  hriešne činnosti, ktoré by inak človeka ani nenapadli, skromne uvediem iba malý zlomok: nepúšťať ohňostroje, nehrať karty, neprať oblečenie, nevešať prádlo (kam asi?), nemočiť, nekempovať, nechytať ryby. Pokiaľ sa pamätám, v tom parku bola iba jedna fontánka, a žiadne ryby ani omylom.

Príkazy a odporúčania sú dovedené takmer do dokonalosti. Aspoň tak usudzujem, lebo niekedy môj európsky rozum nestačí na ich pochopenie.

V škole máme na všetkých toaletách zvnútra na dverách prilepené plagátiky každého druhu. Niekedy je to program kina, aby mal človek čo čítať, všakže. Inokedy sú to dobré rady do života, v štýle mysli na panie upratovačky a šetri toaletným papierom, nepreháňaj to s klimatizáciou a tak ďalej. A niekedy sú to životne dôležité rady - ako skvost, ktorý som videla minule: Obliekaj sa pekne, kráčaj pomaly.

V tejto krajine sa človek tak veľa naučí, a dokonca ešte aj na toalete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?