Óda o odpadkoch

Autor: Dominika Sakmárová | 3.12.2011 o 10:31 | (upravené 3.12.2011 o 10:39) Karma článku: 16,68 | Prečítané:  8351x

Nemám rada ranné vstávanie; a zrejme práve preto mi pripadol rozvrh, ktorý sa začína šialene skoro. To preto, že našou prvou rannou hodinou je špeciálny predmet s názvom upratovanie školy. Jeho náplňou je, celkom nečakane, upratovanie školy.

(môj upratovací úsek v škole)(môj upratovací úsek v škole)

Upratovať školu je povinnosťou všetkých študentov v nižších ročníkoch, ráno, keď ešte normálni študenti spia, a v škole niet ani živej duše.

(Kde-tu leží na lavičke spiaci študent, ale s alkoholom to nemá nič spoločné - to sú obyčajne tí nešťastníci, ktorí celé noci hrávajú madžong o peniaze. A tým myslím doslova celé noci. Z vyučovania do herne a odtiaľ ráno rovno do školy. No, veď každý má iné hodnoty)

Takže iba ja so spolužiakmi ospanlivo prešľapujeme s metlami a hrabľami v rukách. Medzi  budovami sú stromy a parky, všetko kvitne ostošesť (týmto pozdravujem domov, pod Tatry. Píšem tento blog v kraťasoch, na tráve), a vypasené veveričky mi občas obhrýzajú metlu. Neviem, či majú tie veveričky u nás v škole taký dobrý život, že stučneli, alebo či sú na celom ostrove také veľké. Ale asi to je tým podnebím. Napríklad aj motýle sú tu veľké ako päsť, a uhľovočierne. A potom sú tu farebné slimáky veľké ako šálka od kávy (slovenská šálka, nie taká tá drobná talianska).

To by bol ten lepší prípad. Nanešťastie, aj pavúky sú tu obludné. Ten naposledy bol exemplárny, veľkosti zhruba pätnásť centimetrov. Skoro som videla, ako sa na mňa zlovestne pozeral. Tak som ho chcela prikryť hrnčekom, aby neušiel, a zavolať kompetentnú osobu. Ale ani hrnček veľkosťou nestačil, to aby ste vedeli, aká bola tá situácia kritická. Nakoniec ten pavúk pomaličky a dôstojne odkráčal, keď ho to divadlo prestalo baviť.

Ale chcela som písať o upratovaní. Však načo by mala škola zamestnávať upratovačky, keď môžu pracovať študenti? (Aká prevratná myšlienka, prečo to nemáme na Slovensku?) Máme teda hrabať lístie, zametať chodníky a tak. A zberať odpadky. Aspoň tak nám povedali, a ja by som to svedomito plnila, keby tu nejaké odpadky boli.

To je záhadný taiwanský odpadkový paradox.

Produkuje sa tu nehorázne množstvo odpadu. Všetko sa tu balí. Tak napríklad sendvič mi ráno zabalia do servítky, potom do sáčka, a napokon do taštičky. Aj topánky sú niekedy vystavené zabalené v priehľadnej fólii. Keď človek nemá obedár, aj polievku mu načapujú do sáčka, dokonca aj čaj alebo pivo. A potom človek kráča s plným sáčkom piva po ulici ako najväčší barbar. (Toto ja nerobím. Ja som žila v Prahe - viem, že pivo v sáčku, to je svätokrádež).

Človek by teda čakal, že tu bude buď strašne veľa košov, alebo smetí. Chyba. Ani jedno, ani druhé. Ja som náhodou dosť poriadkumilovná a viem, že odpadky sa na zem nehádžu, ale niekedy po kilometroch chôdze bez toho, aby som zbadala jediný kôš, už aj mne dochádza trpezlivosť. Neviem, kam ľudia všetky tie sáčky hádžu, ale na zem nie. Metro sa len tak ligoce čistotou, autobusy tiež, aj naša ulica. To je pre mňa úplne nepochopiteľná záhada.

V škole, chvalabohu, koše máme. Obyčajne hneď aj štyri vedľa seba, s nápismi čo kde patrí, lebo však keď už produkujeme toľko odpadu, tak ho treba recyklovať. Napríklad minule, videla som dva koše vedľa seba, a na nich napísané - Všeobecný odpadOstatný odpad. Pozerala som ako puk, ale môj intelekt na to jednoducho nestačil.

A keďže sme už na univerzite, tak obyčajne sú to nápisy farebné, vyzdobené kvietkami a hviezdičkami, v znení napríklad: Ahoj, ja som malý kôš, hoď do mňa svoje smeti! To v taiwanskom duchu, že všetko má byť  roztomilé a cute. Preto musia každý nápis zásadne zdobiť nejaké infantilné dekorácie; kvietky sú ešte aj na kryte hasiaceho prístroja. Čo sa dá ozdobiť, ozdobí sa.

Ale to najväčšie divadlo prichádza až večer. Každučký večer (!) sa ľudia zhromaždia na ulici, každý vyjde pred dom alebo panelák s vrecom smetí v ruke. Totiž kanvy tu nemáme. Takže ľudia každého veku stoja nastúpení pri ceste, a vyzerá to ohromne veľkolepo, ako keby mala prísť nejaká slávna osobnosť. Namiesto toho ale príde ... roztomilé, farebne pomaľované smetiarske autíčko, a všetci doň tie svoje smeti nahádžu. Akoby to nebolo dosť teatrálne, tak sa to všetko deje za tónov veľkolepej hudby, Pre Elišku v nejakej kolotočovej úprave. A ešte k tomu ukrutne hlasno.

Tá hudba je desivá. Vtedy ešte aj tie drzé veveričky, ktoré sa inak zhromažďujú na telefónnych drôtoch, s piskotom utečú. A až potom je skutočne noc.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?