Taiwanská svadba. Z pohľadu cudzinky.

Autor: Dominika Sakmárová | 23.11.2011 o 9:51 | (upravené 23.11.2011 o 10:39) Karma článku: 17,16 | Prečítané:  13894x

Byť cudzinkou na Taiwane (teda cudzinkou bielej pleti) je super. Dokonca až natoľko super, že veľa cudzincov si na to zvyklo, a správajú sa tu úplne neznesiteľne, arogantne a drzo. Ako keby bol Taiwan ešte stále kolónia, a ako keby sme my bieli boli nadľuďmi.

 

Občas, keď nastúpim do metra, zbadám nejakého západniara, ako sa rozkrikuje, povýšene zazerá, alebo celkovo sa k domácim správa, akoby boli nejaký hnusný hmyz. To bieli dosť často robia. Vtedy sa za našu rasu kolektívne hanbím, až mi je ľúto, že moja biela pleť a modré oči sú také nápadné.

Problém tkvie v tom, že tu na Taiwane majú ľudia radi cudzincov. Niečo také ako nenápadný pohľad tu neexistuje. Úplne okato na mňa zazerajú, ukazujú prstom, mávajú, vykrikujú skomolené anglické vety. V dobrom. Oni sa len chcú skamarátiť. Každý sa so mnou chce stoj čo stoj rozprávať, veď cudzinka, a po poznámkach o mojom výzore nasleduje otázka, odkiaľ som. Vlastne nie, najprv sa každý pýta, či som z Ameriky, lebo pre Taiwanca je Amerika úplne najviac cool, a u každého cudzinca sa predpokladá, že musí byť z Ameriky.

O tomto som premýšľala, keď som sa pripravovala na svadbu, na ktorú ma pozvali. Nevedela som, ako slávnostne sa mám obliecť, ale upokojovala som sa tým, že na tom nezáleží, lebo ľudia na mňa aj tak budú celý čas zízať.

Aj zízali. A ja som zízala späť. Čokoľvek som totiž čakala, od reality to malo skutočne ďaleko.

Svadobná hostina začala o dvanástej.

Prišli sme. Pred reštauráciou bol stôl s obrovskou knihou. Každý hosť tam odovzdal červenú obálku s peniazmi (dar pre svadobčanov), a slečna, ktorá tam sedela, zapísala do tej veľkej knihy hosťovo meno a presnú sumu peňazí, ktorá bola v obálke. Občas sa usmiala, keď objavila v obálke vyššiu bankovku, ale väčšinu času sa tvárila kyslo.

Usadili nás ku okrúhlemu stolu s poznámkou, že ženích s nevestou sa určite objavia až o hodinu neskôr. Všetci okolo mňa mali na stole položené mobily, podchvíľou telefonovali, vymieňali si vizitky, a preberali biznis a podnikanie a ceny ropy a akcie a dlhopisy. Nikto ani len slovkom nespomenul svadbu. Zistila som, že väčšina pozvaných hostí sú kolegovia z práce, nie rodina. Ľudia prišli rovno z práce a späť do práce sa aj ponáhľali. Na svadbu prišli, lebo to bola dobrá zámienka na obchodné rozhovory.

A zízali na mňa, ako inak. Hoci, tentokrát to bolo možno aj kvôli oblečeniu, narátala som zo desať ľudí v rifliach a rovnako veľa v obyčajných tričkách a svetroch. Kto to mohol tušiť?

Uprene som pozorovala dámu sediacu vedľa mňa, zdalo sa mi, že má čosi na oku, ale nebola si istá, hanbila som sa upozorniť ju. Napokon to vyriešila spolusediaca z opačnej strany, keď sa ku nej načiahla, že tú smietku, či čo to bolo, jemne odstráni.

„ Bože, nechaj to tak!" zjačala pani a odtiahla sa. „ To tak má byť!"

Ukázalo sa, že to nebola smietka, ale umelý pásik, ktorý si Taiwanky lepia na viečka, aby im vytvoril na viečku taký záhyb ako máme my Európanky. Západné oči, oni to volajú dvojité viečko, a považujú to za úplný vrchol krásy.

V tom som sa ešte utvrdila, keď so mnou tie dve nadviazali rozhovor:  "Jééj, ty máš taký obrovský nos! Ako sa ti s ním žije, keď ti tak trčí z tváre? Iste super, však?" Nevedela som, čo mám odpovedať, nabudúce si musím nacvičiť nejakú duchaplnú odpoveď.

Toľko o tom, aká je krása relatívna.

Ženích s nevestou prišli o jednej.  Zatlieskali sme, zahrala hudba. Sadli si, čo-to zjedli, nepovedali ani slova. Potom sa odišli prezliecť, a všetko sa zopakovalo. Potom ešte raz. Správali sa, akoby boli na bežnom obede, dokonca sa aj raz pobozkali, ale iba raz.

Ženích vyzeral celý nesvoj a nešťastný, ale nevesta sa usmievala ako slniečko. Aj som to celkom chápala - už som sa poučila, aké energické vedia byť taiwanské ženy.

Napríklad pamätám sa, ako som pred časom ešte len prišla na taiwanské letisko, a už sa mi naskytol malebný pohľad - mladý pár s vozíkom naloženým kopou cestovných kufrov. Chlapec ho s námahou tlačil, dievča sedelo uvelebené na vrchole tej kopy, a komandovalo chlapca, kadiaľ má ísť. Vždy, keď nesprávne odbočil, dievčina ho riadne bolestivo švihla po hlave vejárom, ktorý držala v rukách.

Alebo ako tá mladá žena, ktorú som onehdy videla v metre. Podľa tunajšej módy, mala umelé päťcentimetrové nechty, na ktorých boli nalepené trblietavé hviezdičky a kyvotajúce sa prívesky. S takými nechtami sa podľa mňa nedá vykonávať absolútne žiadna činnosť. Ale vynaliezavé Taiwanky nič nemôže zastaviť. Veselo čítala knižku, a vždy keď dočítala stranu, kývla hlavou frajerovi sediacemu vedľa, a on jej poslušne obrátil stránku. Taiwanské ženy.

Snom taiwanskej matky je vydať svoju dcéru za bohatého chlapa, aby nemusela ani krížom slamky preložiť. Ženíchov otec bol tiež bohatý, dokonca až natoľko, že mal ženy rovno tri. Na svadbu si pre istotu nepriviedol ani jednu. Hádam boli všetky doma (jasné že nie spolu, ale každá vo svojom dome) a vytešovali sa, že manžel sa o všetko postará.

Možno preto sa ženích tváril tak nešťastne, že tam nebola jeho vlastná matka.  Aha, alebo možno preto, že nevesta bola tehotná. Tak asi so svadbou nemal veľmi na výber, chudák.

Presne dve minúty po pol tretej ľudia začali odchádzať. Svadba sa teda po necelých troch hodinách skončila. Ani jedna z tých troch manželiek nemusela ľutovať, že neprišla, lebo okrem jedla nič nezmeškali.

Keď sme vychádzali z reštaurácie, takmer nás prevalcoval biely západniar, ktorý sa neodbytne pchal do dverí opačným smerom než my, asi mu padlo zaťažko chvíľku počkať. Správal sa tak hrubo, že som sa skoro prepadla od hanby. A to ešte pred pár minútami sa so mnou všetci svadobčania chceli fotiť... teraz to iste ľutovali a budú ma ohovárať, lebo ja som tiež cudzinka. Ani som sa im nemohla pozrieť do očí.

Ale Taiwanci sa nezapreli. Namiesto namrzených poznámok na cudzincovu adresu, sa úslužne ustupovali, a iba užasnuto šepkali, aký je vysoký a svalnatý, a že má zelené oči, no teda... Také to je, byť cudzincom. A takto ľahko sa dá dobrosrdečnosť zneužiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?