O Leninovi, Marxovi a morskom koníkovi

Autor: Dominika Sakmárová | 8.11.2011 o 8:27 | Karma článku: 18,01 | Prečítané:  7065x

Pamätám sa na deň, kedy som po prvýkrát prišla na Taiwan, už je tomu vyše roka. Sedela som v lietadle, a neveriacky som sa dívala na modrú masu v hĺbke podo mnou. Ci pana, more, opakovala som si neustále, ci pana.

More som už predtým videla, ale tu som mala skutočne žiť pri mori, nielen turistovať, a vtedy som to ešte nedokázala v mysli spracovať. Teraz je more na stupnici obyčajné, občas až otravné. Asi je to tým, že sa nachádza hneď pod kopcom, na ktorom bývam, a vidím ho dennodenne z okna školy. Tým stratilo dosť zo svojho čara. Pri mori sa predávajú pečené chobotničky a kraby a ustrice a rôzne iné dobroty. Teda aspoň Taiwanci tvrdia, že sú to dobroty, pretože mne stačilo ochutnať iba raz, a bolo mi tri dni zle, a žiadne taiwanské lieky mi nepomáhali. Asi toľko o mojej láske k morským potvorám na tanieri.

Tá ulica, a tie stánky s jedlom, to je môj jediný kontakt s morskými živočíchmi. Myslím, že nikdy nenadviažeme bližší kontakt, keďže mám panický strach z potápania sa pod vodu. Preto som sa vcelku potešila, keď ma J. zavolal, aby som ho sprevádzala pri nákupe rybičiek do svojho akvária.

Čakala som nejaký miniatúrny obchodík, ale ono sa to ukázalo byť ako dlhočizná ulica preplnená obchodmi s akvarijnými potrebami. V jednom mali iba rastliny, v druhom krmivá, v treťom kamene, a všetky tie obchody boli plné obrovitánskych akvárií. Tak som si poopravila svoju predstavu o skromnom guľovitom akvárijčíčku a dvoch rybkách. Tam za sklom plávali polmetrové žraloky, raje, tisícky žiarivých rybiek, a pomedzi to morské hviezdice a morské koníky a všelijaké ostatné, pekné aj nevzhľadné potvory. Pestrofarebné koraly vyzerali ako kvety, a vlnili sa, ako keby na ne pod vodou fúkal vánok. Nemohla som od nich odtrhnúť oči. Napokon, bližšie ich asi nikdy neuvidím, a asi po prvý raz mi to bolo ľúto.

J. sa dohadoval s majiteľmi, ktorých už dávno poznal. Rozprávali sa rýchlo, a nie veľmi spisovne, presne ako keby som počula susedov niekde na dedine:

A znaš čomu ci zdechol? Bo ši ho plano karmil!

Jak plano? Šak zožrel šicko, co som mu daval.

A TOTO ši mu daval?  Ta  prave zato ci zdechol...

Na J. obranu musím dodať, že nové rybičky išiel kupovať preto, že staré som mu nechtiac nechala umrieť. Fakt nechtiac. Asi čakal, že kým bude preč, tak ich občas prídem nakŕmiť. Ale ja za domáce zvieratko považujem iba niečo, čo sa dá pohladkať, a kŕmiť ryby mi fakt nenapadlo. Dokonca aj morská hviezdica zahynula.

„ Že zdochli ryby, to chápem," čudoval sa, „ ale hviezdica? Hviezdica je nezmar, mal som ju už pár rokov, tej neublížilo fakt nič. Nechápem, ako sa ti to podarilo."

Nevinne som pokrčila plecami. Mohlo to byť možno tým, ale naozaj len možno, že keď som raz utierala na akváriu prach, omylom som vypla takú tú vecičku, ktorá dovnútra privádza vzduch. Na niekoľko dní.  Chúďa hviezdica.

Strávili sme na tej ulici asi tri alebo štyri hodiny. J. nakúpil toľko vecí, že som niektoré musela nosiť aj ja. Takže sme kráčali po ulici s plným náručím rýb (v sáčkoch s vodou) a bolo nám hej.

J. mi udelil privilégium pomenovať ich. Dve rybky - dvojčatá som nazvala Lenin a Marx. Morského koníka som chcela pomenovať Fidel, ale to mi neprešlo, asi to bolo príliš očividné. Rybky zachránilo asi to, že J. absolútne netuší, kto to boli Lenin a Marx.

Výsledkom toho všetkého je, že vždy keď prídem, J. obskakuje okolo akvárií, mení vodu, pridáva planktón, baktérie, krmivo, filtráciu, pozoruje ryby a loví tie, ktoré zdochli. Podľa môjho názoru preto, že ich priveľmi zhýčkal tou svojou starostlivosťou. Už sa mu podarilo zlikvidovať tri koraly a jednu krevetu. Kým toto píšem, ďalšia ryba sa začala tváriť nejako mdlo.

Najviac som si obľúbila morského koníka. J. poznamenal, že ten koník je presne ako ja. Tiež má rád ticho a kľud, musí jesť to, čo vôbec nemá rád, a vyzerá byť strašne osamelý, v tom maličkom akváriu (pod neustálym svetlom, pretože J. tvrdí, že inak by chudák planktón nevedel, kedy je deň a noc. Ja neviem, ja sa nevyznám. Ale slovné spojenie chudák planktón mi znie dosť komicky).

Každopádne celé to prirovnanie beriem ako kompliment, a tak s tým úbohým morským koníkom súcitím.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?