To už muselo byť dávno, keď celá tá záležitosť s Čínou vo mne prepukla. Mohla som mať asi trinásť rokov, verneovky mi už dávno nestačili, a tak som nadšene sedela nad elfským písmom v Pánovi Prsteňov. Ďalšou voľbou mohla byť už iba čínština. pokračovanie článku
Už neviem celkom presne, kedy sa všetko začalo komplikovať. Niežeby teda čínština bola niekedy jednoduchá. Ale pre človeka to nie je veľká motivácia, keď sa začne učiť cudzí jazyk, a dozvie sa, že v ňom neexistujú slová „áno" a „nie". Darmo, že odvtedy sa moja slovná zásoba rozširovala - ale s porozumením to išlo dolu vodou. pokračovanie článku
Keď som sa potrebovala skryť pred hlukom, davom a kolektívnym nadšením, vždy som utekala do školského parku. Zelenal sa po celý rok, a aj stromy v ňom boli úmyselne nasadené tak, aby vždy kvitol aspoň jeden z nich. pokračovanie článku
„ A to sa v tej Číne nestratíš?" pýtali sa ma ľudia všetkých vekových kategórií. „ Prečo by som sa akože mala stratiť?" smiala som sa. „ Veď sa predsa dorozumiem, keby niečo." To som vtedy zrejme ukážkovo zariekla, pretože svoj pobyt na taiwanskej pôde som začala úplne neslávne. pokračovanie článku
Na univerzite sa veľmi dbá na sociálny život. U Taiwancov je to pochopiteľné a prirodzené. No a v prípade nás cudzincov, nič nesmelo ostať na náhode. Bolo nám oznámené, že okrem povinných a nepovinných predmetov sa musíme pridať aspoň do jedného školského klubu. pokračovanie článku
Angličtina je na Taiwane nesmierne fajnový jazyk. Všetko, čo má na sebe anglický nápis, vyzerá akosi luxusnejšie a príťažlivejšie. Už pomenej ľudí trápi, že tie nápisy poväčšine nedávajú žiaden zmysel. Napríklad v školskej plavárni visí obrovský anglický nápis: „Ďakujeme za vašu korporáciu." Zrejme mali na mysli kooperáciu. Tomu aspoň rozumiem. Ale potom ma na schodoch vždy prekvapí výstraha „ dávajte pozor na svoju kobru!" Priznám sa, tam už moja predstavivosť zlyháva. pokračovanie článku
Moji taiwanskí známi robili vždy všetko spolu, a v škole to platilo dvojnásobne. V jednom hlúčiku chodievali na obed, spolu sa prechádzali po chodbách, spolu odchádzali po vyučovaní na internát. „Vieš, ja keby som jedol sám, tak by mi ani nechutilo," krčil plecami kamarát. pokračovanie článku
Zima je na Taiwane mierna. Netreba čiapku ani rukavice, na juhu ostrova sa dá kúpať v mori. Teda, krásne je všade... okrem miesta, kde bývam ja. Tam celú zimu prší, a je tam zima na nevydržanie. Komukoľvek prezradím, kde bývam, obyčajne podotkne: „Ach, tam? Chúďatko, tam je predsa najhoršie počasie na celom ostrove!" Ďakujem, zistila som. pokračovanie článku
Je pravidlom, že televízia je zapnutá všade, alebo aspoň všade, kde sa dá. Napríklad v metre, v každej druhej reštaurácii, aj v čakárni u doktora. A dokonca aj každé zubárske kreslo v ordinácii, kde som bola, malo vlastnú televíznu obrazovku. Sedela som tam s panikou v očiach, z úst mi na všetky strany trčali drôty, a doktor so sestričkou nado mnou vášnivo preberali kórejskú telenovelu, ktorú práve na obrazovke vysielali. pokračovanie článku
Keď práve neštudujem, tak robím všeličo iné, aby som sa nezbláznila. Nemôžem len tak nečinne sedieť. Okrem toho potrebujem kontakt s normálnymi ľuďmi, pretože vysokoškoláci predsa len nie sú reprezentatívna vzorka národa. Niekedy chodievam učiť K. do jeho firmy (majú tam obrovský obraz Mony Lisy poskladaný z počítačových súčiastok, nikdy sa od neho nemôžem odtrhnúť). pokračovanie článku
Keď sa skončia všetky normálne školy, doplnkové školy, jazykové školy a doučovania, taiwanská mládež sa okolo desiatej večer zhlukuje na stanici metra. Tam majú dostatok miesta. Položia na zem nejaký ten prehrávač a odušu tancujú. Často ich sledujem, na mnohých staniciach a priestranstvách, či už tancujú na sladký kórejský pop alebo taiwanský hiphop. A vyzeralo by to efektne... nebyť záhadného pocitu, že na tom všetkom niečo nehraje. pokračovanie článku
Mali sme poslednú večeru v starom roku, a dokonca bolo tak teplo, že sme sedeli vonku. Bavili sme sa - vlastne asi by sme sa boli bavili, nebyť typického ázijského presvedčenia, že celý ten proces treba zaznamenať. A tak dievčatá nástojili na tom, že sa musíme odfotiť, každý s každým, a z každého uhla, aby všetci na facebooku neskôr videli, akí sme šťastní a družní. A samozrejme bolo treba odfotiť jedlo, ktoré napoly vychladlo, kým každý našiel ten správny uhol pre dokonalú fotku. Takže na samotnú zábavu veľa času nezostalo. pokračovanie článku
Jedna z mojich obľúbených reštaurácií je celkom blízko, hneď na druhej strane ulice. Ale nemôžem do nej ísť len tak, cez cestu. Totiž stojí tam tabuľa, a na nej je napísané, že prekročenie cesty mimo prechodu sa trestá pokutou. Je to otravná a dlhá obchádzka, prechod je naozaj ďaleko. Ale ešte som nikoho nevidela, aby tú cestu naozaj prekročil. Všetci ulicu obchádzajú, ako sa sluší a patrí. pokračovanie článku
Minulý rok som na Štedrý deň otrávene sedela v škole. Kompenzovala som to aspoň veľkolepou akciou pečenia medovníkov pre známych. Trvalo mi celú večnosť zohnať všetky ingrediencie, celý deň sme strávili pečením a zdobením, ale poplietla som recept, takže výsledný produkt sa nedal jesť. Ale reputáciu som si tým nepokazila. Odkedy som vyhlásila, že viem urobiť puding, tak sa na mňa kamaráti dívajú ako na odborníka vo varení. Samozrejme som sa pred nimi zabudla zmieniť, ako jednoducho sa puding pripravuje. Však nejaké tromfy si musím nechať pre seba. pokračovanie článku
Taiwanci sú majstrami reklamy a propagandy. A plagátov. Celá škola je preplnená nástenkami, ktoré študenti denne upravujú a zdobia. Na jednej nástenke na chodbe visí plagát, a na ňom je napísané výstražnými červenými znakmi: Dávaj si pozor! Láska je hrozivá a nebezpečná! Buď opatrný, keď sa zaľubuješ! pokračovanie článku
Keď sme sa s J. zoznámili, prezradil mi, že je kúzelník. Pomyslela som si na trápne kartové triky pri pive, ale však viem, čo sa patrí, tak som sa iba pousmiala. Každý má nárok na nejakú podivnú záľubu. Ďalej sme tú tému nerozvíjali. Ani sme nemohli, pretože vtedy mi J. nechtiac oblial snehobielu sukňu modrým koktejlom. Ukážkové zoznámenie. pokračovanie článku
Kráčala som po ulici, keď ma zastavili dve dievčatá. Pýtali si príspevok na charitu. Ja som, ako inak, chudobný študent, ale vždy hrdo prispejem. Zalovila som vo vreckách a vybrala celý ich obsah - našla som dva pokrkvané pokladničné bloky z nákupu chleba a mlieka. Super. Trocha som ich narovnala, aby sa nepovedalo, a hodila som ich do škatule, ktorú jedno z dievčat držalo. S úsmevom sa mi poďakovali a kráčali ďalej. A ja tiež. pokračovanie článku
P. sa mi zverila s myšlienkou, že by sa rada presťahovala. „ Vieš, môj terajší bytík nemá takmer žiadnu chybu, a je naozaj blízko pri škole. No ale čo z toho, keď rovno pod oknom mi otvorili stánok, v ktorom predávajú smradľavé tofu." pokračovanie článku
Taiwan je jednou z krajín, ktoré majú najnižšiu pôrodnosť na svete. A ešte na to vyzerajú byť ohromne hrdí. Moji rovesníci veselo prehlasujú, že deti nechcú ani za svet. Dieťa príliš veľa stojí, vravia, a vyžaduje príliš veľa času. A kto už má dnes dosť času? Aby mal človek deti, potrebuje peniaze, ale keď chce zarobiť peniaze, nezostane mu žiaden čas (Materská dovolenka? Asi mesiac). Kolobeh, z ktorého sa nedá uniknúť. pokračovanie článku
"Funguje tu celkom jednoduchý princíp. Čo sa nesmie, to sa nerobí a basta. Dnes sme na hodine účtovníctva narazili na slovo vandalizmus, po anglicky. Nastal problém, pretože spolužiaci nerozumeli, čo to znamená. Tak sa učiteľ pokúšal pojem vysvetliť. pokračovanie článku
Sedela som v taxíku. Skoro bezzubý vodič sa na mňa v spätnom zrkadle veselo škeril, a pod tým zrkadlom sa kyvotal kresťanský krížik, nejaké budhistické amulety, a fotka Jackieho Chana. Skvelá kombinácia hodnôt, pomyslela som si. pokračovanie článku
Nemám rada ranné vstávanie; a zrejme práve preto mi pripadol rozvrh, ktorý sa začína šialene skoro. To preto, že našou prvou rannou hodinou je špeciálny predmet s názvom upratovanie školy. Jeho náplňou je, celkom nečakane, upratovanie školy. pokračovanie článku
Taiwanky nemajú na strednej škole povolený žiaden mejkap ani farbenie vlasov. A ani teraz na univerzite veľa dievčat žiaden mejkap nenosí. Však načo aj, ony sú väčšinou pekné od prírody, ako im vytrvalo opakujem. Ale to sa ešte nestalo, aby boli ženy so sebou spokojné. Ony by chceli mať modré oči ako ja, aj okrúhlu bacuľatú tvár, čo vyzerá ako melón, ako ja, a tak celkovo. Už nad tým len zvyknem mávnuť rukou. pokračovanie článku
Z knižnice som odišla pred vyše hodinou, a vracala som sa až teraz. Plánovala som vybehnúť iba na pár minút, ale vonku ma zdržali kamaráti. Cítila som sa veľmi slovensky, nesvoja a nervózna, ale iba na moment; len čo som sa vrátila, zbadala som, že na stole v knižnici sú všetky moje knihy, zošity, notebook a šál položené presne tam, kde som ich nechala. Prečo ma aj po takom dlhom čase ešte prekvapuje, že je to bežný jav? pokračovanie článku
Byť cudzinkou na Taiwane (teda cudzinkou bielej pleti) je super. Dokonca až natoľko super, že veľa cudzincov si na to zvyklo, a správajú sa tu úplne neznesiteľne, arogantne a drzo. Ako keby bol Taiwan ešte stále kolónia, a ako keby sme my bieli boli nadľuďmi. pokračovanie článku
Občas zaujato pozorujem, ako sa tu na Taiwane aj starší ľudia prispôsobili modernému životu. Len nedávno som videla babičku úctyhodného veku, v krátkych krikľavožltých šatách a topánkach na vysokom podpätku, ako sa veselo ženie mestom na skútri obrovskou rýchlosťou, a ešte si stíha nad hlavou držať dáždnik (lebo pršalo). pokračovanie článku
Na Taiwane chutí čaj inak než na Slovensku. Nakoniec, väčšina ľudí predpokladá, že tu sa pije pravý, poctivý čaj, ako má byť. Ale pravý čaj, čokoľvek to znamená, nemusí byť lepší čaj. Keď prišla Anička na Slovensko a ochutnala starý dobrý Pigi, tak jej zachutil, že odvtedy si ho necháva na Taiwan posielať pravidelne. Toľko o čínskom čaji. pokračovanie článku
Pamätám sa na deň, kedy som po prvýkrát prišla na Taiwan, už je tomu vyše roka. Sedela som v lietadle, a neveriacky som sa dívala na modrú masu v hĺbke podo mnou. Ci pana, more, opakovala som si neustále, ci pana. pokračovanie článku
Študentka. Optimistka. Závislá na čokoláde. Nerealistická.
sakmarova.dominikagmail.com
